Diskusia Výboru Zväzu slovenských spisovateľov [o hrozbe vojny], 11.4.1983

Zdroj: SNA, f. ZSS II, kr. č. 2, inv. č. 14

Prepis:

Výpis z diskusie zo zasadnutia výboru ZSS, ktoré sa konalo 11. apríla 1983

- s. Chmel - informoval o 19. stretnutí vedúcich predstaviteľov spisovateľských zväzov v Hanoji. Informoval, že sa tu rozoberala mierová otázka, ktorú nastolil s. Kozák v súvislosti s prípravou Svetového zhromaždenia za mier a život, proti jadrovej vojne, ktoré bude v dňoch 21.-26.6.1983 v Prahe za účasti asi 2500 ľudí zo zahraničia. Počas tohto zhromaždenia budú vytvorené tzv. minikongresy - minisekcie; aj spisovatelia budú mať svoje zasadnutie v rámci všetkých umeleckých zväzov za účasti asi 250-300 prítomných. Československý spisvatel je organizátorom tejto sekcie - minikonkresu - má to na starosti s. Kozák, za predsedu bol navrhnutý Hervé Bazin, v predsedníctve budú napr. J. Aldridge, Levčev a pod. Ako bude vyzerať naša účasť československá ešte nie je rozhodnuté, chceme tam dostať väčší počet čsl. spisovateľov, minimálne dvaja-štyria by vystúpili v tejto sekcii. Na záver tohto podujatia chceme pozvať spisovateľov na Dobříš, prípadne do krajov na mítingy. V súvislosti so zhromaždením vydáme publikáciu 60-stranovú vo všetkých jazykoch, autori Šmatlák a Blahynka. Československý spisovatel vydáva aj vydanie básní s mierovou tematikou aj v niektorých cudzích jazykoch. Behom dvoch týždňov budú veci pripravené.
- s. Solovič - aktivizovať našich členov v súvislosti s týmto zhromaždením. Už v priebehu minulého týždňa sme absolvovali míting v Slovnafte a chystáme v Hlohovci. Vydať komunkié z tohto nášho zasadnutia. Je to prvoradá povinnosť, ktorú máme. Otváram rozpravu k tomuto zhromaždeniu.
- s. Chmel - tesne pred zhromaždením bude zhromaždenie v Západnom Berlíne a potom bude pápežova návšteva Poľska.
- s. Šabík - či sa ráta aj s účasťou slovenských spisovateľov.
- s. Chmel - ide o všetkých umelcov, takže neviem, v akom množstve sa tam dostaneme. Pokúsime sa, aby sa spisovateľov tam dostalo viac. Pôjde najmä o spisovateľov, ktorí ovládajú viac rečí.
[...]
- s. Šikula - ja som myslel, že len Česi to organizujú. Možno keby sa skoordinovalo, by sme aj my mohli voľačo vydať, publikáciu. Nemusela by byť veľmi obsiahla, ale treba si k tomu sadnúť.
- s. Chmel - Zdá sa mi, že Československý spisovatel vám voľačo ponúkol, ale bolo to tak neskoro, takže vyjde len česká poézia. Vraj to má vyjsť aj vo svetových jazykoch. Netreba v tejto veci zúfať, niekedy je menej viac.
- s. Šmatlák - problematika mieru neprestane byť aktuálna ani po júni. Ani otázky v našej literatúre neprestanú byť aktuálne.
- s. Šikula - antológia s ohľadom na čitateľa, nájsť nejakú formu, ale takú, ktorý by sa dostala do najširšieho okruhu čitateľov. Nemusí to byť hneď.
- s. Mihálik - pokiaľ ide o slovenskú účasť na antológii, Čsl. spisovatel sa obrátil na nás, keď vlastne už mali korektúry. Prakticky sa táto časť už nedala realizovať. To som len počul. Nie sú to zaručené informácie, lebo na mňa sa nikto neobrátil. Samotná problematika zachovania mieru je najdôležitejšia otázka nielen týchto dní, ale vôbec obdobia, v ktorom žijeme a pre nás je dôležitá otázka, ktorú nadhodil s. Šmatlák, ako sme schopní zvládnuť problematiku. [Veľká] časť obyvateľstva sa dosť ľahostajne díva na smrteľne vážne otázky - situáciu, v ktorej žijeme. Už sa prestáva hovoriť diplomatickým jazykom. Hovorí sa otvorene, prísne, bez servítky pred ústami. Dostali sme sa už tak ďaleko, že samotná diplomacia už nestačí. Pre mňa je nepochopiteľné, že u nás sa mlčky dívame na celé to obrovské hnutie, na tie mierové pochody, ktoré sa organizujú a u nás ako keby sa nič nedialo. Ľudia cítia ohroozenie a preto sa politicky angažujú. Literatúra má k dispozícii len slovo. Chcel by som tiež vyjadriť taký pocit, že naša literatúra by mala hadať novú reč, nový spôsob a ovplyvňovať spoločenské vedomie. Neviem sa zbaviť pocitu, že nedostatočne hľadáme túto novú básnickú, prozaickú reč, ktorá by sa zbavila všetkej tej literárnej príťaže. Je to vec vnútorného štrukturovania. Teraz má zväz určitú šancu, ktorú musí využiť na verejných podujatiach, ale najmä na bezprostredných stretnutiach s čitateľmi. Organizovať čo najviac stretnutia spisovateľov s čitateľmi. Čitatelia dôverujú spisovateľom a počúvajú hlas spisovateľov.
- s. Šikula - treba znovu pretriasať otázku základných vecí, zrozumiteľnejšie zvýrazniť veci, ktoré sa týkajú socializmu. Nájsť spôsob podania a obhájiť vec socializmu, to musí byť tiež nové. My si len pochvaľujeme. Musíme všetko vysvetliť, čo sa deje v politike. Mali by sme si dať záväzok, aby táto knižka mala účinnosť, na ktorú nie sme zvyknutí. Mala by sa zostaviť komisia.
- s. Beňo - uvedomujeme si, čo všetko by sa malo diať aj vo vedomí ľudí. Som viac za sústavnejšie ovplyvňovanie širokých vrstiev ako za takú jednorázovú publikáciu. Ľudia sú v týchto veciach dosť často apatickí. Treba tu pôsobiť. U nás nie je ani dosť priestoru, ktorý by prinášal zasvätené informácie. Sovietski žurnalisti, ktorí majú dostatok priestoru a majú aj dostatok ľudí, sú to kultúrni pracovníci, ktorí dobre poznajú (Novyj mir, Družba), kde nachádza-[...] fundované materiály a čitateľ sa z toho môže poučiť. Treba si uvedomiť, ako hľadať spôsob a pričiniť sa. Myslíme si, že otázky mieru a vojny sa riešia mimo nás, ale myslím si, že súčasný človek nemôže byť ľahostajný. Literatúra, ktorá má záujem sledovať svojho súčasníka, by sa mala o to zaujímať. Treba sledovať aj význam. U nás vychádza stále veľa literatúry vojnovej. Malo by byť aj povinnosťou kriticky zamyslieť sa nad tým. Najmä ženská časť čitateľstva reaguje, keď vidí čosi vojnové, tak to nečíta. U nás asi 1/5 literatúry je o vojne. Sú to zaujímavé aj porovnávania, akým vývinom táto tematika išla. Toto je pre nás prížetisoť, ako pôsobiť na vedomie ľudí. Ľudia sú už apatickí.
- s. Šimonovič - na klonku prvej republiky ǎpek napísal niekoľko fejtónov na podobnú tému, kde upozorňuje na riziko možného zániku ľudstva. Teraz je to vážne, lebo je reálne riziko zániku človeka, ľudstva. Je to veľmi vážna téma a má svoj citový aspekt. Treba rázne zaujať postoj civilizácie. Ak za 3/4 tohto nášho storočia zomrelo 60 miliónov ľudí, v prvých hodinách tretej vojny by zomrelo 300 mil. Treba realizovať novú reč. Noviny uverejňujú, vzhľadom na to aká je situácia, veľmi málo. Myslím si, že by z našej strany mohol vyjsť nejaký impulz.
- s. Števček - to čo povedal s. Mihálik, je vec veľmi závažná. Nemal na mysli len politickú reč, ale ako by mu išlo o nové idey. Pojem političnosť - socializmus ako vec čisto politickú. Socializmus je štrukturovaný. Je to istý výklad sveta. Socializmus sa má prezentovať nielen ako (výzvový), ale ako výklad skutočnosti. Aj moment idealistický chápeme ako hlboký pohľad na realitu. Ak vyplynú nejaké uzávery, omnoho závažnejšie sa mi vidí to, že sme narazili na ústredný ideový problém našej literatúry. Bolo by dobre, keby sme túto výzvu pochopili ako výzvu k tvorivosti. Označuje čosi, čo treba pomenovať ako otázky ideovo-tvorivé.
- s. Šabík - nadväzujem na slová s. Števčeka - narazili sme na problém. Potešiteľné je, že literatúra chce reagovať a pripomína mi to vystúpenie s. Mináča v tomto klube, kde sa pokúsil formulovať súčasnú úlohu literatúry, ako vedomie historického stavu, kde otázku mieru sa pokúsil zapojiť do širokého kontextu istého zápasu o zachovanie života na tejto planéte. Diskusia dospela k základných otázkam tvorby v socializme dneška a v mierových otázkach.
- s. Vadkertiová - reaguje na slová s. Mihálika. Nazdávam sa, že úlohou našej súčasnej literatúrey je práve v záujme mieru prebúdzať v ľuďoch záujem o tie najväčšie hodnoty. No umelecké slovo by sa malo k nim dostávať nielen apelatívnou formou, ale burcovať v nich
- s. Mináč - všetko, ktorí doteraz hovorili, chcú vysloviť čo už máme na jazyku, ale ešte nevieme o čo ide. Píšeme nejak ako keby sa nič nedialo, ako keby všetko bolo v poriadku, ako keby ktosi nad nami držal obrovský dáždnik. Je tu rozdiel proti tomu aké pohyby sú na západe, a to preto, že u nás je boj za mier takmer štátne náboženstvo. Keď chce byť literatúra sama sebou, musí sa odlíšiť od tohto štátneho náboženstva. Možno, že už dnes je neskoro. Myslím, že literatúra môže vidieť úplne po novom napíklad to, čo pociťuje J. Šimonovič. Tuším, že sa to dá dokázať. Keď budeme všetci žiť v tom vedomí, že žijeme v najväčšom ohrození, musíme niečo odovzdať. V Slovnafte to bral iako povinnosť tie dievčatá, ale pomaly zisťovali, že ide o najvážnejšie veci na svete. Nové slová sa nedajú vymyslieť, ale v nejakých nových podobách, skutočnosť je otrasná. Otrátiť sa prsami rovno do veci, celou osobou. Mala by k tomu smerovať nielen táto diskusia, ale aj vývoj našej literatúry. Sme zodpovední za všetko
- s. Rácz - naša literatúra by mala mať slovo v dennej tlači. Chodievam nakupovať - ľudia politizujú, cítiť v nich malomeštiactvo. Kritizujú šunku, tovar. My tu žijeme v blahobyte, ale to, čo sa deje vo svete, to nás nezaujíma. Malomeštiacka pasivita. Literatúra by mala mať slovo v dennej tlači, v televízii. Naša televízia prináša správy bez komentára. Viedeň má ostrejšie komentáre, politizuje.
- s. Okáli - treba nám vychádzať z tej situácie, v akej sa nachádzame. Spisovatelia sú svedomím národa. Toto svedomie v tejto otázke drichme. Drichmú aj kritici. Nie sú tu tie vzťahy - naša beseda odhaľuje tieto otázky. Slovo mier užíva aj Reagan. Je veľmi dôležité odhaliť to štrukturálne šialenstvo buržoáznej ideológie. Životný postoj, aktivita je veľmi dôležitá. Slovo mier nenašl ov tvorbe mnohých spisovateľov to potrebné miesto, treba ísť cestou komunistického humanizmu. Nepomôže nám žiadna komisia, pomôže nám prebudiť istým spôsobom každého človeka, aby v tomto procese bol účinný podľa svojich schopností a aby vznikli aj nové umelecké prostriedky, ktoré by vedeli u občanov prebudiť svedomie.
- s. Krno - je tu veľká pravda. Naša práca je strategická. Nechodí za 2-3 mesiace, ale za niekoľko rokov. Taktickú stránku spisovateľskej práce vidím v časoch tvŕdze. Majakovský siahol aj za plagátom. Čas horí. Iste ste väčšina z vás rozmýšľali o jeseni, ako budú rozmiestnené rakety v Európe. Tak ľahko to neprejde, lebo ten život by už bol veľmi ohrozený. Treba využívať aj občianske slovo spisovateľa v rozhlase, v televízii. Tomu ľudia veria viac ako novinárom. Spisovatelia povedia aj niečo svoje, vieme tak ľudskejšie vysloviť tú podstatu ako v novinách, lebo ľudia, mám dojem, neveria, že je vážne nebezpečie. Keby imperialisti cítili, že tým prvým úderom by vyšli ako víťazi, tak by to využili.
- s. Ballek - myslím, že je to problém, o ktorom musí hovoriť každý. Koncom leta som čítal Adamoviča "Katani". Mal som taký pocit, že by som mal k tomu zaujať stanovisko. Mal som pocit, že oficiálne spúšťadlo neprišlo. Ani masmédiá neoslovujú spisovateľov tak často ako by mali. Dnes stojíme pred takým problémom, že nás musí zaujímať viac to, čo nmás spája vo svete, ako čo nás rozdeľuje. My sme sa naučili vynikajúco brániť svoje hranice, ale nemáme slovník pre ceôú zemeguľu. Dnes je to problém celosvetový, musíme brániť celý svet. Je to naozaj otázka slovníka. Stojíme pred problémom, keď treba postaviť pravdepodobne celosvetový front proti vojne a treba uvážiť aj o akomsi slovníku.
- s. Handzová - pred mesiacom som sa vrátila z NSR. Nejako sa mi javí, že my ešte rozmýšľame ako pred 30 rokmi. Nemyslíme na rakety ani na atómové omby. Po prekročení hraníc v jednej stanici bol veliký transparent a na ňom boli tanky so známymi nemeckými krížmi. Stále si uvedomujem, že sme v zajatí tých čias aj v myslení a v písaní a nemyslíme do budúcnosti. Neprídu nám na um rakety. Keď o tom máme písať a budeme písať, musí sa v nás čosi preorientovať, čosi do budúcnosti.
- s. Solovič - túto veľmi vážnu diskusiu, v ktorej si všetci spisovatelia uvedomujú svoju prácu, mohli by sme uzavrieť slovami súdruha Mináča. Ku konkrétnym opatreniam, v zmysle tejto rozpravy, budem hovoriť s riaditeľom Čsl. televízie s. Markom, riaditeľom Čsl. rozhlasu s. Bachárom a sekretárkou Slovenského zväzu novinárov s. Suchovskou a požiadam ich v zmysle tohto, čo ste tu povedali, o aktivizáciu. Dúfam, že sa nám nestane, že spisovatelia odmietnu. Prosil by som tajomníkov odbočiek, sekcií, šéfredaktorov, ktorí prichádzajú do kontaktu so spisovateľmi, aby pôsobili na našich členov. Treba písať, publikovať a vystupovať verejne a stále. Nie je nič vážnejšie ako táto otázka. Čo sa týka návrhu s. Šikulu, knihu môžeme vydať hocikedy, vec je otvorená.

Témy: Zväz slovenských spisovateľov (ZSS) a následnícke organizácie, Spisovatelia, Ladislav Ballek, Rudolf Chmel, Vladimír Mináč, Vincent Šabík, Vojtech Mihálik, Česko-slovenské vzťahy, Rôzne mierové organizácie, zbrojenie a odzbrojovanie