List A. Dubčeka FZ ČSSR a SNR, 1.2.1975

Poznámka: List nadväzuje na predchádzajúci list FZ ČSSR a SNR.

Zdroj: SNA, osobný fond G. Husáka (nespracované dokumenty)

Prepis:

[Razítko podateľne Federální shromáždění, došlo 5.II.1975]

Alexander Dubček, Mišíkova 49, Bratislava
Bratislava, 1.2.1975

Federálne zhromaždenie ČSSR, Praha
Slovenská národná rada, Bratislava

Nedávno oznámila denná tlač ukončenie zasadnutia Federálneho zhromaždenia, Slovenskej národnej rady i jednotlivých výborov.

Dňa 28.10.74 som napísal týmto orgánom sťažnosť o porušovaní našej socialistickej zákonnosti, občianskych práv a slobôd orgánmi Federálneho i Slovenského ministerstva vnútra voči mne a mojej rodine. Neviem ako sa s mojím listom naložilo. Nemám teraz na mysli moje politické názory a stanoviská obsiahnuté v uvedenom liste. Je to môj názor, ktorý sa líši od "Poučenia" a preto chápem, že nemôžem dostať inú odpoveď.

Zmyslom a predmetom mojej sťažnosti bola nezákonná činnosť štátnej bezpečnosti - Federálneho a Slovenského ministerstva vnútra a aby mi bola daná možnosť plne zastávať svoju terajšiu prácu u Śtátnych lesov.

Svoj politický názor som v liste uviedol preto, že viac ako tri roky som sa snažil venovať svojej novej práci u Štátnych lesov. Ničím som sa za túto dobu neprevinil. Nikde som o svojom politickom názore nehovoril. Nehľadiac na túto moju snahu /venovať sa práci a rodine/, bol som štvaný ako poľovná zver, až m ibola úplne znemožnená táto práca a život radového občana. V akých hlavách sa zrodila myšleinka tohoto štvania a odvádzania ma od života, ktorý som si nemohol ani usporiadať. Ja si nemôžem nájsť nových priateľov? Nie bývalých funkcionárov, alebo terajších, ale radového robotníka, úradníka, alebo pohybovať sa v kruhu svojej, inak veľmi malej rodiny? Nemôžem vykonávať ani prácu radového občana? Veď dal i ktomu pred mojím nástupom najvyššie politické orgány svoj súhlas.

Nie som ten typ človeka, ktorý sa krčí, keď doň kopú. Vedia to najmä tí, ktorí ma poznajú po dlhé roky predchádzajúcej spolupráce. /Hoci ma už ako znalci všelijako pomenovali a pomaľovali./ Možno by bol dôvod k tomu štvaniu, keby som po tie tri roky žiadal milosť, alebo keby som pýtal inú prácu ako zastávam. Nie nič podobné nebolo. Tak prečo sa mi to vylúčení zo strany a zaradení na nové terajšie pracovisko upieralo a upiera právo radového občana? Alebo i to je súčasť taktiky vedenia strany? V konsolidácii pomerov - provokácia?

Alebo mám veci chápať tak, že moje vylúčenie z KSČ ešte plne neuspokojuje? Zdá sa to málo? Treba stále do mňa kopať? Kopať možno, ale zlomiť nie. Nie je dosť starostí v riešení problémov strany a spoločnosti, ktoré sú vpredu?

Na dokreslenie o mojom údajnom protistraníckom postoji uvediem iba jeden príklad. Novembrovú rezolúciu 1968 sme z vlastnej iniciatívy konzultovali /z večera do rána počas zasadnutia pléna ÚV KSČ, ktoré ju prejednávalo/ s vedením KSSS na najvyššej úrovni. Dospelo sa k názoru, že je to politická platforma pre ďalší postup v konsolidácii a východisko zo vzniklej situácie /vie o tom i časť terajšieho vedenia strany, včetne gen. tajomníka, ktorý bol tomu prítomný ešte ako prvý tajomník ÚV KSS./

Ak je pravda, že môj "oportunizmus" bol príčinou toho, že sa pomaly, alebo vôbec táto rezolúcia neuvádzala do života, tak potom prečo nové vedenie po svojom nástupe túto plne odhodilo na smetisko a ignorovalo ju pri tvorbe "Poučenia". Kedy sa hovorila pravda pred tvárou strany? Vtedy, keď organizovali kritiku zdanlivého neplnenia Novembrovej rezolúcie vtedajším vedením strany, alebo vtedy, keď ju zlikvidovali? A toto všetko sa dialo a deje pod rúškom spojeneckej pravovernosti. V skutočnosti podakto zrejme posúval politickú líniu v cieľoch svojich osobných ambícií... Cez celé obdobie roku 1968,69 vystupovali nieektorí terajší tvorcovia "Poučenia", že nejde o útok na pojanuárovú politiku a jej princípy, ale proti oportunizmu, kontrarevolúcii... a ich výsledok...? Obava členských más a občianstva bola opodstatnená... Ako tí istí ľudia /vysoký funkcionári strany a štátu/ vystupovali pred augustom 1968, v roku 1969 a dnes...?

Ospravedlňujú sa tým, že nepoznali..., že neboli informovaní... A to sami od seba nevedeli či je kontrarevolúcia, či je ohrozený socializmus?, strana a republika?, že je Dubček oportunista, revizionista, nacionalista a že nepatrí do strany?, a že celá oficiálna politika bola oportunistická, ktorá sa i za ich účasti prevádzala? /Ba podaktorým sa to ešte videlo málo hnali udalosti ešte ďalej a ešte väčším tempom./ Môj švagor je tiež z rodiny zakladjúceho člena strany. Ničím sa neprevinil, okrem toho, že sa stal pred 30. rokmi mojim švagrom a teraz je vylúčený zo strany. Nebol zúčastnený na rezolúciach, ktoré sa dnes odsudzujú a skôr pôsobil zdržanlivo k iným. Pri prevereovaní sa ohradil proti neodôvodnenému šikanovnaiu. Mal však smolu. Preveroval ho jeho podriadený, ktorého on ešte musel predtým krotiť, poučovať, mierniť. Keď to použil ako argument na svoju obhajobu dostal od neho priamu neobalenú odpoveď: "Máš smolu v tom, že ja preverujem Teba a nie Ty mňa". Myslím, že neskôr nastúpil preverovateľ na jeho miesto.

Ospravedlňujem sa za odbočovanie od podstaty mojej predošlej sťažnosti. Týmto som chcel iba dokresliť tú časť svojho názoru, v ktorom som na svoju obranu uviedol, že nie som tým za koho ma dnešné vedenie vydáva - protistranícky živel...

Dôvodom tohto listu však je, že neviem kto a na akom zastupiteľskom orgáne o mojej sťažnosti podanej na inštitúcie MV jednal. Túto otázku si nekladiem preto, lebo od podania sťažnosti je uýž viac ako 3 mesiace a orgány MV pokračujú v predošlých tendenciach. /Zrejme to budem musieť s konečnou platnosťou vziať na vedomie ako súčasť môjho ďalšieho života a žiť tak, aby som si ich činnosť nevšímal, tak aby som žil svojim veciam a záležitostiam. Ale kto vie či to pôjde, veď to nezávisí iba na mne./

Na potvrdenie uvediem iba niektoré fakty.

17.11.74 som šiel autom na chatu do Senca orezať vŕbu, ktorá už hlboko svojim kmeňom zarastala do okraja strechy na lodenici. Sledoacie autá MV-štátnej bezpečnosti bledomodrý SAAB-BAC 9832, červená škoda MB v špeciálnom prevedení.

21.12.74 som išiel k benzínovému čerpadlu na Pražskej výpadovke kúpiť olej na výmenu do motora. Na rázcestie do trojuholníka sa rozostavili vo vzdialenosti 50-100 m autá MV-biela Simca, SAAB BAC 9832 a ďalšie mnou nezaregistrované číslo auta... Po obstaraní oleja som šiel na nové sídlisko Kútiky, kde je hájovňa bývalého polesia štátnych lesov pre vianočný stromček a odtiaľ domov. /Ak si strážcovia myslia, že mi ich prítomnosť zabránila v ťažení na novodobé sídlisko Moravy-Brno, tak nech im je to priznané v pochvale. LAe ja som nemal nikam namierené, nehľadiac na to, že som bol v montérkach. Ak by som niekam chcel ísť, tak by som tak učinil, ako pri kondolencii a odovzdaní listu s. Smrkovskej./ Bol mi zadržaný dvojriadkový telegram a preto som napísal list a osobne ho doruči. /Pri mojej povahe ma do takýchto vecí dvakrát tlačiť nemusia... Nemám podobnú cestu zatiaľ v úmysle./

5.1.75 Z vojenskej služby priiel konečne na trojdňovú návštevu syn. Pred príchodom bol chorý a 6.1.75 som ho musel zaviezť do vojenskej nemocnice na Patrónku s bolesťami v chrbtici. Sledovatelia: červená Simca BAD-9451, Fiat 125 a Škoda MB. /Keď som prišiel na druhý deň z práce, už som ho nezastihol, lebo cestoval k útvaru kam má vlakom okolo 500 km cesty./

12.1.75 som šiel na aute s manželkou do mojej rodnej obce - Uhrovca. 21. januára bolo výročie, čo padol môj starší brat Július v Slovenskom národnom povstaní. Idúc autom som is na všeličo spomenul... a ako som ho po ukončení vojny šiel do Vesteníc vykopať a previezť do Uhrovca... S týmito a inými myšleinkami som šiel hore brehom na cintorín vzdať česť jeho pamiatke. Je pochovaný v hrobe nad ktorým je i nadpis môjho otca: zakladajúci člen KSČ a prvý predseda strany v Uhrovci Štefan Dubček. Stál osm s manželkou nad hrobom a myšlienky mi preletovali mysľou ako v kybernetickom počítači... Do spomienkového pietneho aktu rušivo zasahovala prítomnosť "strážcov" socializmu v bielom mercedese, ktorým sa dopravaili až k slepej uličke vedúcej k cintorínu, zatiaľ čo druhé hliadkovalo na výpadových cestách obce... Nechtiac si človek na všeličo spomenie v konfrontácii spred tridsiatich rokov... Z Uhrovca som šiel cez Bánovce, Trenčín a Chocholnú-Velčice do Bratislavy. Navštívili sme švagrovcov a manželkiných bratrancov a starého dedka Krajčího. Vedúce auto mercedes ma sprevádzalo už z Bratislavy a zaregistoval som ho hneď po prvej výmene áut. Asistovali mu ďalšie dve autá a v Trenčína prišla výpomoc oranžovej Škodovky MB.

25.1.75 som šiel navštíviť radového občana-robotníka spolu s manželkou a synom u ktorého som ešte nebol. Celá mašinéria bola v pohotovosti a operatívnej činnosti...

K týmto faktom pripojujem otázku, či činitelia, ktorí riadia túto nezmyseľnú "prácu" toľkého aparátu bezpečnosti nevidia bezúčeľnosť ich toľkoročnej práce? Iba ak si pripíšu na svoje konto zásluhu na listoch, ktoré som už musel napísať. /Písanie mi robí starosti. Najprv to napíšem perom a potom takýto list prepísaný na stroji jedným prstom, musím písať od piatku do pondelka, aby som do tejto účasti nikoho nevtiahol a nezainteresoval. Pociťoval by som výčitky, hoci by mi to mnohí neodmietli./

Manželka trvá na tom, že už si nesmiem všímať "prácu" sledovateľov a ich riadiacich orgánov a mám sa venovať svojej práci. hovorí, že táto ich činnosť sleduje znervózňovanie, provokáciu, znemožňovnaie, normálneho života. Preto zasahujú i na moje pracovisko a snažia sa mi znemožniť i tú prácu na ktorú bol daný súhlas. Áno má pravdu. Budem sa musieť o to snažiť. Ale ako? Veď viac ako tri a pol roka som sa o to snažil a bezvýsledne. Dajú mi možnosť vykonávať svoju prácu u štátnych lesov?, alebo sa mám snažiť všetkými prostriedkami dostať na manuálnu prácu? Bude mi to umožnené? Nie je ľahko dať si odpoveď na tieto otázky.

Nech už bol záver Federálneho zhromaždenia a SNR akýkovek na ukončenie listu uvediem iba citácie z našej tohoročnej oficiálnej tlače: ČSTK 22.1.75 uverjenila, že: "Demokratická frakcia v americkom Senáte rozhodla v pondelok 45 hlasmi proti 7 utvoriť osobitný výbor, ktorý bude vyšetrovať činnosť Ústrednej spravodajskej služby CIA, Federálneho úradu pre vyšetrovanie FBI a ďalších výzvedných služieb. Mandát výboru potrvá do 1. septembra." "... vyšetriť činnosť..., ktorá obmedzuje a porušuje základné práva a slobody obyvateľov USA. V poslednom čase boli uverejnené informácie o tom, že CIA špehovala tisíce Američanov. demokratický snátor... Stevenson vyhlásil, že metódy FBI sú typické pre policajný štát."

A. Dubček

Témy: Alexander Dubček, Federálne zhromaždenie ČSSR (FZ ČSSR), Slovenská národná rada (SNR), Ministerstvo vnútra a bezpečnosť